Historjjálaš arkiiva

Jagi 2020 reviderejuvvon nationálabušeahtta

Jagi 2020 reviderejuvvon nationálabušeahta váldologut

Historjjálaš arkiiva

Almmustahttináigodat Solberga ráđđehus

Almmustahtti: Ruhtadandepartemeanta

Ruhtadandepartemeanta almmuha ovtta oasi váldologuin ovdal go reviderejuvvon nationálabušeahtta almmuhuvvo diibmu 10.45 vai buohkat besset árvvoštallat dieđuid mat sáhttet leat sensitiiva gálvomárkana ektui. Dárkileappot meroštallojuvvon tabealla almmuhuvvo oktanaga reviderejuvvon nationálabušeahtain.

Njoammudávda corona lea čuohcan garrasit Norgga ja internationála ekonomiijadillái. Norgga ekonomiijas lea dál ollu váddásat dilli go ovdal. Jagi 2020 reviderejuvvon nationálabušeahta meroštallama vuođul Nannán-Norgga BNP njiedjá 4,0 proseanttain dán jagi, muhto dat lea ain hui eahpesihkkar.

Bargguhisvuohta ii leat leamaš 75 jahkái nu allat go dál, ja dat lea dan geažil go ollugat leat gártan virgelupmui. Bargguhisvuohta lei 2,2 proseantta jagi 2019 ja vuordimis dat boahtá lassánit 5,9 prosentii dán jagi.

Ollu fitnodagat leat fas doaibmagoahtán, ja dat lea váikkuhan dasa ahte registrerejuvvon bargguhemiid lohku lea njiedjan maŋimuš vahkuid. Miessemánu vuosttaš vahku lei bargguhemiid lohku olles 23 000. Daid gaskkas ledje váile 19 000 virgeluomus. Muđui lea lohku lassánan sin gaskkas geat oanehisáigái leat gártan virgelupmui. Registrerejuvvon bargguhemiid lohku lea njiedjan 12 000 olbmuin, ja das leat mielde sihke oanehisáiggi ja guhkitáiggi bargoohccit.

2020 bušeahttaimpulsa meroštallojuvvo dál 5,1 prosentii. Dat lea ollu allelis go diimmá čavčča bušeahtas (-0,2 proseantta). Mii leat máŋgga vuorus bidjan johtui beaktilis ekonomalaš doaibmabijuid amas coronavirus ii vahágahte norgga ekonomiija.

Ráđđehusa 2020 Reviderejuvvon stáhtabušeahttaevttohusas meroštallojuvvo oljoboađuid geavaheapmi 419,6 mrd. kruvdnui, mihtiduvvon struktuvrralaš, oljomuddejuvvon vuollebáhcagiin. Dat vástida 4,2 proseantta dan kapitálas mii lea Stáhta olgoriikka penšunfoanddas jagi álggus.

Tabealla 1: Jagi 2020 reviderejuvvon nationálabušeahta ekonomiija váldologut1

 

2019

2020

Bruttonationálabuvtta Nannán-Norga

2,3

-4,0

Barggahus, olbmot

1,7

-1,0

Bargguhisvuođalogut, AKU (dássi)

3,7

5,1

Bargguhisvuođalogut, registrerejuvvon (dássi)2

2,2

5,9

Oljomuddejuvvon bušeahttavuolláibáza, mrd. kruvnno 2020

230,6

479,6

Struktuvrralaš oljomuddejuvvon bušeahttavuolláibáza, mrd. kruvnno 2020

248,3

419,6

Bušeahttaimpulsa3

0,4

5,1

SPU-golut4

3,0

4,2

¹ Proseanttalaš rievdadus jos eará ii leat almmuhuvvon.

2 Mihtiduvvon proseanta AKU-bargoveagas.

3 Struktuvrralaš oljomuddejuvvon vuollebáza proseantan BNP-Nannán-Norggas. Ovddit jagi rievdadus lea proseantaovttadaga mielde.

4 Struktuvrralaš, oljomuddejuvvon vuollebáza proseantan Stáhta olgoriikka penšunfoandda (SPU) kapitálas jagi álggus

Gáldut: Statistihkalaš guovddášbyrå ja Ruhtadandepartemeanta